Pre niekoho je to možno fráza, pre mňa nie. Myslím si totiž, že každý človek je a smie byť autorom vlastného životného príbehu.

Nie je to jednoduché, nestane sa to zázračne zo dňa na deň. Naopak, často to býva cesta plná sklamaní, bolesti, okamihov na hrane a precitnutí. Aj u mňa tomu tak bolo.

Žijem na tomto svete od roku 1984 a žijem tu rada. Som vďačná za to, že tu mám svoje miesto a svoj život ako taký sa mi jednoducho páči. Rovnako ako milujem každú svoju jazvu na duši i na tele, každú slzu vyronenú od šťastia či smútku.

Sú totiž dôkazom toho, že som živá, že robím chyby, že mám svoju osobnú i vzťahovú históriu.

Boli a sú to lekcie na nezaplatenie. Prišli v pravý čas, aby ma naučili, že jedna z mála vecí, na ktoré sa dá v živote spoľahnúť, je jeho načasovanie. Viac o tom, aká bola moja cesta a kto som, nájdete tu.