Priateľ na telefóne je jedno obrovské šťastie.

Mám za sebou telefonát, ktorý trval viac ako hodinu. Áno, volala som s kamoškou. A áno, nebolo to nič súrne, život zachraňujúce a ani plánované. No neboli to ani prázdne kecy. Cítim sa po tomto rozhovore skvelo, napriek tomu, že už mesiace pripomínam viac pandu, než ženu.

Telefonátov ako tento sme už viedli niekoľko. Vždy sme jedna druhej poďakovali za zlepšenie nálady, za vypočutie, za možnosť nahlas si premyslieť to, čo nám v hlave beží už dlhší čas. No dnes mi docvaklo, že to vôbec nie je samozrejmosť. A že je to pre mňa obrovská vzácnosť.

Ono priatelia, na obsahu takýchto rozhovorov primárne nezáleží. Dôležité je niečo úplne iné. V dnešnom svete, kedy skôr hľadáme skratky a chceme urýchľovať veci, je existencia priateľa na telefóne v podstate na úrovni tiesňovej linky. Sami si v hlave prejdite, koľkých takých ľudí máte?

Kto sú tí priatelia, ktorí vám takmer vždy dvihnú telefón? Ktorí z nich majú čas hovoriť s vami, keď to naozaj potrebujete? Myslím naozaj v ten moment, nie o hodinu, o pár dní. Odhadujem, že s počítaním ostaneme na prstoch jednej ruky. Ja takého človeka mám a nie jedného, no ani nie piatich.

Keby som sa chcela vyhrať s prirovnaním, tak by som napísala, že je to ako zavrieť sa do mindfulness bubliny, kde ste tu a teraz s ľahkosťou, ktorá s tým súvisí.

Nazvala by som to ideálnym príkladom flow, lebo moja hlava vtedy nevníma čas ani priestor. Celú ma pohltí to vzájomné zdieľanie, súhra a vnímanie sa navzájom. Je to taký komplexný pocit spokojnosti, ktorý má v sebe ten bonus, že doznieva na úrovni tela i hlavy. A to je teda paráda. Prečo som z toho taká unesená? Hej, niekto to pokojne môže vnímať ako hyperbolu. Nuž,

myslím si, že vzájomnú obyčajnú ľudskú blízkosť budeme my ľudia pre svoje zdravie potrebovať vždy a stále.

A ak sa nedá zariadiť osobné stretnutie, telefonát je hneď ďalšou voľbou.

Nejde o to, skladať si tu po každom rozhovore komplimenty.

Dôležité je, nebrať to ako samozrejmosť. Lebo každá samozrejmosť v sebe skrýva cielenú voľbu, rozhodnutie a odhodlanie vytrvať s istým prístupom či správaním.

Ja si dokonca myslím, že v tom, čo vnímame ako samozrejmosti, je niekedy viac úsilia a jedinečnosti, ako v jednorázových úspechoch a odklonoch mimo to, čo nazývame štandardom.

Takže, v mojom svete a mojom dni, toto bude taký zdroj pohody a radosti, že ním preplávam v pohode, kľude a s vďakou. Mona Lisa smile.

A budem dúfať, že som pre niekoho bola ja tým dobrým priateľom na telefóne. Lebo to, čo je dobré, púšťajme do sveta. Hoci len do nášho mikrosveta.